Kvitnutie v Európe

Kvitnutie v Európe

Momentálne môžeme sledovať ako sa mení časový priebeh fázy kvitnutia medzi jednotlivými druhmi stromov v európskych krajinách.

Vybral som štyri druhy stromov (breza, pagaštan konský, dub a jarabina vtáčia), ktoré majú pomerne veľa BEAGLE  záznamov.

Pre každý druh som poznamenal prvé štyri pozorovania z kvitnutia a použil som priemerný dátum druhého, tretieho a štvrtého výskytu kvitnutia. Pokiaľ sú k dispozícii celkovo tri alebo menej záznamov použil som všetky údaje. Neexituje presný spôsob ako to vyhodnotiť, ale potrebujeme stanoviť priemerný najskorší záznam tak, aby sme sa vyhli veľmi skorým záznamom, ktoré môžu byť spôsobené v dôsledku pôsobenia neobyčajných faktorov. Dátum je stanovený ako 1 pre 1.3. takže dátum 4.4. bude 4+31=35. Údaje z niektorých krajín sa dajú skombinovať ako ich celkové priemery, sú veľmi podobné. Je výhodné ak sú k dispozícii menej ako tri záznamy za krajinu. Skombinoval som Maďarsko so Slovenskom, Nemecko s Veľkou Britániou a Švédsko s Nórskom (Tabuľka 1). Záznamy z Rumunska, Českej republiky a Ruska sú menej početné (menej ako troch pozorovania), ale so zaujímavými porovnaniami uvedenými v zátvorkách.     

Tabuľka 1:  Priemerné najskoršie záznamy kvitnutia pre štyri druhy stromov    v roku 2010. Údaje vychádzajúce z menej ako troch záznamov sú vyznačené kurzívou. Dátumy sú určené 1.3. ako deň 1.

Z týchto výsledkov vyplývajú niektoré neobyčajné postrehy. V poslednom stĺpci je uvedený rozdiel medzi prvým a posledným dátumom pozorovania. Breza a jarabina vtáčia sú zhodné s rozdielom asi o 1,5 mesiaca s pagaštanom konským sa líšia skoro o dva mesiace. To je vo veľkom kontraste s dubom, ktorý sa líši len o 3 týždne. Tu musíme byť veľmi opatrní, lebo údaje pre dub a jarabinu za Nórsko a Švédsko sú podložené len jedným záznamom zo Švédska. Každopádne údaje vypovedajú o dôležitých rozdieloch medzi jednotlivými druhmi stromov, ktoré majú značný dopad na zvieratá, ktoré sú na nich závislé  a z hľadiska hodnoty stromov ako klimatických indikátorov.

Z pohľadu celkových priemerov krajín ako skupín môžeme vidieť tiež  zaujímavé výsledky. Maďarsko – Slovensko, Nemecko – Veľká Británia a Švédsko – Nórsko vykazujú vzrastajúce hodnoty od juho – východu k severo – západu, s odlišnosťou 12.9. a 22.5 dní v uvedenom poradí. Poľsko je odlišné, lebo je najskorším zo všetkých.  Poľsko je rozsiahla krajina a výrazné rozdiely, ktoré sú zreteľné, sú v dôsledku rozdielov v samotnej krajine. Určite bude potrebné  brať do úvahy aj rozdiely v rámci krajín a jednotlivé špecifiká napr. výška a vplyv mestských častí.     

Neskôr v priebehu roka, budeme schopný zistiť, či sa aj ostatné pozorovania fenologických fáz zhodujú s údajmi z obdobia kvitnutia. Medzitým sa môžeme tešiť z doterajších výsledkov, ktoré priniesol projekt BEAGLE a vychutnať si letnú dovolenku.

Vypracoval: Dr Michael Gillman, Department of Life Sciences,Open University. 17.6.2010