Strom ako ostrov života

Pri pozorovaní rôznorodosti životných foriem na Zemi si bezpochyby uvedomíme, že stromy sú najviditeľnejšie a najvznešenejšie medzi všetkými suchozemskými organizmami. Nemôžeme nájsť nič vyššie, rozkonárenejšie, týčiace sa k oblohe a poskytujúce široký tieň. Stromy patria tiež k najdlhšie žijúcim spomedzi všetkých zástupcov zeleného sveta. Vek najstaršieho duba na Slovensku sa odhaduje na približne 800 rokov (obec Dubinné). Najstarším zaznamenaným žijúcim strom je borovica osinatá, ktorá rastie v horách Kalifornie a dožíva sa veku viac ako 4 700 rokov! Tieto vlastnosti robia stromy najstabilnejšími a najdlhšie existujúcimi článkami pevninskej biodiverzity. V krajine každý jeden strom vyzerá ako „zelený ostrov“, ktorý láka prírodných obyvateľov, aby ho osídlili.

Piadivka brezova sa dokonale maskuje na kmeni brezy. Fotografia: Frode Falkenberg.

Podobne ako kúsok suchej zeme pre stroskotanca, môže strom ako „zelený ostrov” ponúknuť svojim obyvateľom množstvo potrebných tovarov a služieb: trvalý životný priestor, bezpečné miesto pre dočasný odpočinok, jedlo, vodu, tieň pod listami v svojej korune alebo pod ňou. Slnečné svetlo prefiltrované lístím poskytuje dobré maskovanie pred predátormi. Možno budete prekvapení, koľko malých a veľkých zvierat, ale tiež rastlín využíva tieto schopnosti stromu počas svojho života! Súperia so svojimi protivníkmi, konzumujú listy a plody, striehnu na svoju korisť, kladú vajíčka v hniezdach alebo dutinách, vyhlbujú si príbytky do kmeňa alebo zeme pod koreňmi stromu. Kôra stromu môže byť pokrytá hustou záhradou lišajníkov, machov a iných druhov rastlín. Opadnuté lístie a zlomené vetvy hnijú a rozpadávajú sa, ponúkajúc tak úkryt a pokrm pre celý rad húb, mravcov, pavší, chrobákov, dážďoviek a ďalších foriem, ktoré žijú hlavne alebo výlučne v tomto prostredí.

Po vyrúbaní alebo spadnutí stromu sa pôda s listovou opadankou, predtým chránená tieňom jeho koruny, vysušuje a ohrieva. Vzniká nové prostredie vhodné pre iné zoskupenie živočíchov, húb a mikroorganizmov, ktorým sa nedarilo v prítmí uzavretej koruny alebo lesa.

Spozorovať a zaznamenať sa však dá ešte oveľa viac! Rozmanitosť nášho „ostrova” sa dynamicky mení každý mesiac počas roka.

Predmety: biológia, občianska výchova

Vzdelávacie ciele

pozorovať rôzne vzťahy v spoločenstve vzťahujúcom sa k stromu,
porozumieť toku energie v strome,
pochopiť vzájomné vzťahy medzi hmyzom a rastlinami žijúcimi na strome a ich úlohu v rámci tohto ekosystému.

Pomôcky

Kľúč na určovanie funkčných skupín
Tabuľka pozorovaní 1 a 2
Ďalekohľad na pozorovanie vtákov
Lupa na pozorovanie hmyzu
Nádoby na vzorky
Zberná nádoba
Pinzeta
Sieťka na motýle
Smýkacia sieť
Dáždnik
Papier
Kefa
Fotoaparát

Postup

Aktivitu môžete začať diskusiou na nasledujúce otázky:

Prečo na strome žije toľko rôznych druhov?
Prečo využívajú náš strom toľkými spôsobmi?
Prečo niektoré druhy spievajú v lete zatiaľ čo iné začiatkom jari?
Čo sa stane, ak sa ľudia nebudú správať trvalo udržateľným spôsobom?
Prečo sú všetky rastliny a živočíchy obývajúce strom dôležité?
Čo by sa stalo, keby neexistovali opeľovači ako napríklad včely a muchy?

Aktivita by mala viesť k dôležitému poznaniu: Zánik jediného stromu znamená „rozsudok smrti“ pre množstvo iných druhov, ktoré sú od neho závislé!

Možnosti realizácie aktivity:

1. Doba pozorovania: jedna vyučovacia hodina (45 minút)

Úvod (vysvetlenie/inštrukcie, rozdelenie do skupín a pod.)
Rozdelenie úloh a pomôcok
Pozorovanie a prieskum – 15 až 30 minút (viď Tabuľka pozorovaní 1 a Tabuľka pozorovaní 2)
Tvorba fotografických záznamov (fotografovanie)
Sumarizácia výsledkov jednotlivých pracovných skupín

2. Monitorovanie v priebehu roka: pozorovanie počas 4 rôznych fenologických fáz

Prvé listy
Prvé kvety
Dozreté plody
Obdobie zimy

3. Pravidelné pozorovanie: 10 minút týždenne

Prednostne pozorujte strom/stromy monitorované v rámci projektu BEAGLE. Vyplnené Tabuľky pozorovaní vystavte na stránke projektu k vášmu stromu.

Metodika pozorovania

Spočítať a klasifikovať všetky druhy pozorované na strome nie je, samozrejme, možné. Jednotlivé organizmy sa preto pokúste zaradiť do skupín podľa funkcií, ktoré majú vo vzťahu k stromu. Kľúč na určovanie funkčných skupín vám pomôže zatriediť pozorované druhy do kategórií uvedených na Tabuľke pozorovaní 2 (Funkčné skupiny).

Pozorovanie začnite vo vzdialenosti 50 metrov od stromu. S pomocou ďalekohľadu sledujte vtáky, veverice a ďalšie zvieratá. Ich počet zaznačte do Tabuľky pozorovaní 1.
Približujúc sa bližšie sledujte všetky dostupné časti stromu a tiež povrch pôdy pod jeho korunou: listy, kmeň, konáre, korene, odumreté drevo a listy. Svoje pozorovania si poznačte do Tabuľky pozorovaní 1.
Kmeň: Aké zvieratá, rastliny, lišajníky, huby, otvory a dutiny ste si na kmeni všimli?
Listy: Listy nachádzajúce sa na konároch a pod stromom prezrite z oboch strán. Aké organizmy, hálky a stopy po mínach ste spozorovali?
Povrch pôdy (1 m² pod stromom) vrátane viditeľných koreňov: Hľadajte dážďovky, žižiavky a ďalšie dekompozítori. Prezrite diery pod koreňmi. Všímajte si stopy po zvieratách požierajúcich plody stromu (odtlačky nôh, trus, požerky plodov).
Konáre a koruna: Čo všetko ste si všimli v korune stromu pozorovaním zo zeme (hniezda, imelo a pod.)?

Poznámka: Všetky živé organizmy nechajte na svojich miestach.

Analýza

Analýze výsledkov pozorovania venujte dostatočný čas. Povzbuďte žiakov, aby sa pokúsili vyjadriť svoje vlastné pohľady a názory, opierajúc sa o zaznamenané údaje. Tu je niekoľko návrhov:

Každý spozorovaný organizmus zaraďte do príslušnej funkčnej skupiny: Organizmy požierajúce listy, drevo, plody, kvety, opeľovače, dekompozítori, predátori, prechodne žijúce a rozmnožujúce sa na strome, návštevníci a pod. Vyplňte Tabuľku pozorovaní 2 (Funkčné skupiny). Existujú medzi jednotlivými funkčnými skupinami nejaké vzájomné vzťahy?
Diskutujte o vzájomných vzťahoch medzi funkčnými skupinami a tiež medzi stromom a jednotlivými rastlinnými alebo živočíšnymi druhmi.
Popíšte žiakom dve rôzne situácie. V prvej bol strom odstránený človekom. V druhej sám odumrel, spadol a bol ponechaný napospas prirodzenému rozkladu. Čo sa stane so spoločenstvom organizmov žijúcich na strome?
Aké druhy opeľovačov ste zaregistrovali? Prečo sú opeľovače také dôležité?
Predebatujte prípad, keď strom začne pučať skôr ako na jar. Aké dôsledky to bude mať pre druhy naviazané na strom? Aké ďalšie následky a zmeny to môže priniesť?
Položte žiakom otázku: Dochádza v priebehu roka (striedaním ročných období) k zmenám v spoločenstvách žijúcich na stromoch? Jednotlivé postrehy a odpovede prediskutujte.
Výsledky vašich pozorovaní porovnajte s krajinami zapojenými do projektu BEAGLE.
Rozprávajte sa na tému: Ako môžu klimatické zmeny ovplyvniť spoločenstvá žijúce na strome?
Vplyvom klimatických zmien na rozšírenie stromov sa v súčasnosti zaoberajú viaceré výskumné projekty. Výsledkom sú scenáre alebo modely budúceho vývoja. Viac informácií sa dozviete tu.
Na záver sa zamyslite nad tým, ako môžeme svojím vlastným správaním prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju svojej dediny, mesta či štátu?

Z vyplnených Tabuliek pozorovaní 1 a 2 vytvorte pdf a vystavte ich tu! Zobrazia sa v sekcii Výsledky